Dňa 14.- 15. 4. 2011 sme sa už druhýkrát s p. prof. Stankou Zajačkovou a cestovnou kanceláriou TAR – TOUR spolu s p. Ing. Štefániou Gazdovou zúčastnili kombinovanej exkurzie Oswiencim – Zebrzydowská Kalvária – Krakow. Plánovaný odchod bol o 5:00. Precestovali sme takmer polovicu Slovenska, prešli sme cez Žilinu, cez Dolný Kubín, Trstenú a následne sme opustili slovenské hranice. Počas cesty sme zažili rôzne výkyvy počasia, najskôr slnečno, neskôr sneženie a následný dážď. Po príchode do Poľska sme navštívili prvú zástavku našej exkurzie – Wadowice – rodné mesto dnes už blahoslaveného pápeža Jána Pavla II. Následne sme mali navštíviť jeho rodný dom, no bohužiaľ bol pre rekonštrukciu zatvorený, expozícia bola presunutá do dočasných priestorov. Prezreli sme si kostol, v ktorom Ján Pavol II. pôsobil. Chvíľkový rozchod nám postačil na menšiu prehliadku centra, ktoré sa taktiež rekonštruovalo. Odtiaľ sme čakali na príchod autobusu, ktorý nás zaviezol do očakávanej časti nášho programu. Poľský koncentračný tábor Oswiencim. Oswiencim sa stal symbolom bezprecedentného zločinu, kde bolo zmarených 1,5 milióna ľudských životov, prevažne Židov, ale i politických väzňov, vojnových zajatcov a Rómov. Naši žiaci boli rozdelení do dvoch skupín, každá skupina dostala sprievodkyňu. V časti Auschwitz nás privítala úvodná tabuľa „Arbeit macht Frei“. Pani sprievodkyňa nám poskytla 4 hodinový vyčerpávajúci  výklad. Preniesli sme sa do obdobia 2. Svetovej vojny, kde sa hádam v histórii najstrašnejším spôsobom porušovali ľudské práva.  Nahliadli do historických častí, kde sa spáchali zločiny proti ľudskosti. Pochmúrne počasie na hrozivej atmosfére ešte viacej pridalo, až nám naskakovali zimomriavky, mlčky sme si uctievali obete, ktoré toto obdobie pretrpeli. Nachádzali sme sa v priestoroch s kamennými budovami, ktoré boli oplotené vysokými plotmi, aby prípadní otroci v tých časoch nemohli utiecť. Prehliadku sme mali v takmer každej kamennej budove, v niektorých sa nachádzali fotografie s popismi, boli na nich zachytené obete, ktoré tu trpeli. Plynové komory, 350-tisíc kusov pánskych oblekov, 870-tisíc dámskych šiat, desaťtisíce párov topánok a tisíce vriec plných vlasov, to všetko a ešte viac sme si mohli na vlastné oči pozrieť. Ocitli sme sa v budove, v ktorej sa konali morbídne a sadistické experimenty. Pre všetkých najznámejší nemecký nacistický doktor J. Mengele, ktorý tu robil pokusy na ľuďoch zaživa. Pani sprievodkyňa nám poskytla jeho celý život a podľa výrazu, jej tiež robilo problém hovoriť o týchto činoch. Ďalší zaujímavý objekt bola plynová komora, do ktorej sme sa išli pozrieť. Ľudia, ktorí nevládali robiť ťažkú prácu, sem boli poslaní v obrovských množstvách a následne boli otrávení. Deti týchto obetí zostali v koncentračnom tábore netušiac, že sa s ich najbližšími vidia poslednýkrát, nadradení ich presviedčali, že ich rodičia sa išli umyť do kúpeľne a prídu...

Neskôr sme sa preniesli do druhej časti Birkenau. Časť, v ktorej boli vyslovene neľudské podmienky na prežitie. Tábor, v ktorom boli zmontované domy z bývalých konských stajní. Celý priestor bol obklopený vysokými plotmi, taktiež aby odtiaľ obete neutiekli. Výklad bol opisovaný hrôzostrašne, všade sa váľali hnijúce mŕtve ľudské telá.

Zaujímalo nás, ako sa to všetko nakoniec skončilo. Pálili sa dokumenty, osobné veci väzňov, likvidovali sa "sprchy", baraky, dielne aj plynové komory. Preč museli aj ľudia, čo prežili. Na pochod do táborov v Nemecku sa vydalo 56-tisíc mužov a žien. Väčšina z nich tam nikdy neprišla. V tábore zostali len chorí. Stovky z nich príslušníci SS krátko pred oslobodením zavraždili, iní zomreli hladom a vyčerpaním. Mnohí z tých, ktorí prežili oslobodenie, však dlho nežili. Zomreli na infekčné choroby alebo jednoducho na to, že sa veľa najedli. Niekoľko desiatok spáchalo samovraždu, či skončilo na psychiatrii. Takmer 200-tisíc ľudí, ktorí prešli Osvienčimom, prežilo. Tí, čo sa dokázali zaradiť do života, si založili rodiny, pracovali a snažili sa zabudnúť. Často až po rokoch sa ich vnúčatá dozvedeli, čo prežili a kto vlastne sú.  Viacero väzenkýň vypovedalo, že vojaci ich znásilnili. Objavili sa aj správy, že kradli osobný majetok väzňov, ktorý sa Nemcom nepodarilo odniesť. Sovietov, ktorí do tábora vstúpili, už takmer nevnímali. Silnejší sa ešte vládali radovať a zmätene rozprávať. Na otázky však zväčša odpovedali: neviem, nepamätám si, nechcem o tom hovoriť. 

Po návšteve Birkenau sme sa presunuli do našich ubytovní v Zebrzydowskej Kalvárii, následne sme dostali pokyny, podľa ktorých sme sa museli riadiť. Po následnom zatriedení izieb a vybaľovaní sme sa išli navečerať do vedľajšej budovy penziónu. Ďalej sme si mohli urobiť program podľa seba, samozrejme nesmeli sme na izbu prísť po večierke. Pozreli sme si večerný areál s vychádzajúcim mesiacom a pokochali sme sa výhľadom, nakoľko Zebrzydowská Kalvária sa týči na kopci. Vrátili sme sa, všetci sme sa museli osprchovať a následne sme úplne zničení zaľahli do našich postelí.

Druhý deň sme mali po raňajkách možnosť pokochať sa nádherou sakrálneho chrámu a pútnickým miestom Poliakov, Žebrydovskou kalváriou, ktorá doposiaľ dýcha prítomnosťou Jána Pavla II, ktorý toto miesto navštívil niekoľko krát. Celková atmosféra tohto komplexu je neopísateľným zážitkom. Po prehliadke sme sa vydali na exkurziu Krakova. Avšak, prv ako sme navštívili mesto Krakov sme zavítali do pútnického miesta Lagievniky. Nachádza sa tu veľkolepé sanktuárium Božieho Milosrdenstva, kde sa kedysi sv. sestre Faustíne zjavilo Božie Milosrdenstvo. Taktiež sme si prezreli národnostné kaplnky, z ktorých tu má svoje zastúpenie aj tá Slovenská, ktorá bola ohodnotená ako najlepšia svojim celkovým obsahom. Zapotili sme sa pri výstupe na vyhliadkovú vežu, ktorá sa nám odvďačila úžasným výhľadom na miestnu krajinu. No a na záver sme zavítali do Malopoľského vojvodstva a perly južného Poľska,  mesta Krakov. Celé mesto je popretkávané množstvom chrámom, katedrál a historických budov , ktoré sú živými pamätníkmi na časy kráľov. Najprv sme zavítali na hrad Wavel, ktorý sa vypína na vŕšku neďaleko Visly. Podrobný výklad o histórii mesta a hradu sme dostali vopred v autobuse. Po prechode hradnej brány sme dostali polhodinový rozchod na prehliadku katedrály sv. Stanislava, kde sme mali možnosť navštíviť i tamojšie katakomby, v ktorých sú pochované významné osobnosti poľskej histórie. Minulý rok tu bol taktiež pochovaný poľský prezidentský pár, ktorý zahynul pri leteckej havárii v Ruskom Smolensku. Po prehliadke sme sa odobrali do centra mesta. Naša cesta smerovala do historického centra Krakova, až na hlavné námestie, tzv. Rynek glowny. Tu sa nedala prehliadnuť veľkoleposť a majestátnosť Mariánskeho kostola a s ním spojená legenda o udatnom trubačovi. V centre Krakova sa nachádza Sukienica, bývalé obchodné centrum mesta. Všetci sme dostali dvojhodinový rozchod, ktorý, dúfam, každý využil vo svoj prospech čo najlepšie. Cestou späť k autobusu sme prechádzali Floriánskou bránou zdobenou orlom, ktorý je  symbolom Krakova.

Keby som mal zhodnotiť celý dvojdňový výlet, zhrnul by som ho ako exkurziu s výbornou pani sprievodkyňou, ktorá nás svojimi poznatkami obohatila o množstvo vedomostí o našom susedovi, o jeho historickom bohatstve a hlavne po návšteve koncentračných táborov Osvienčim  a Birkenau si každí jeden z nás mal možnosť uvedomiť, aké strašné zločiny proti ľudskosti dokázal človek napáchať a vôbec sme mali možnosť na vlastnej koži zažiť, pocítiť atmosféru tohto pietneho miesta a nejednému zovrelo hrdlo, pri myšlienke na to, že tu zomrelo hroznou smrťou vyše milión ľudí. Na druhej strane, návšteva mnohých chrámov v nás upevnila a prehĺbila naše duchovné cítenie a mohli sme sa na vlastné oči presvedčiť o vrúcnej zbožnosti Poliakov. Ja som si  z tohto výletu priniesol množstvo nezabudnuteľných zážitkov a každému osobne odporúčam návštevu južného Poľska.  

Patrícia Jamrišková, Juraj Janotka