14. decembra na naše gymnázium zavítal pán  ThLic. Jozef Kováčik. V doobedňajších hodinách mali študenti prvých a druhých ročníkov možnosť zúčastniť sa na prednáške s názvom „Manipulácia s médiami.“ Zaoberala sa informáciami, ktoré denne prijímame v novinách, časopisoch alebo na internete. Už prvé slová  všetkých prítomných zaujali. Pán Kováčik  nás oboznámil s reálnym svetom tlače. Ukázal, že veci nemusia byť vždy také, ako na prvý pohľad vyzerajú. Prezentácia odkryla jednoduché metódy ovplyvňovania ľudí médiami a ich schopnosť získať si náš názor. Firmy vlastniace tieto mediálne prostriedky vplývajú na naše myslenie podprahovými reklamami či už na plagátoch, vo filmoch, v kinách, alebo dokonca aj v niektorých piesňach s tzv. „skrytým posolstvom“. Avšak naučili sme sa, že pri správnom výbere zdroja informácií sa nemusíme ničoho obávať. Miestnosť sme opúšťali nabití množstvom informácií a s pootvorenými očami.

                                                                                  Denisa Fialová, II.A

CSILic. Jozef Kováčik je riaditeľom  Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska, ako aj jej hovorcom. Jozef Kováčik študoval sociálnu inštitucionálnu komunikáciu na pápežskej univerzite Santa Croce. Počas svojho pobytu v Ríme spolupracoval so slovenskou redakciou Vatikánskeho rozhlasu. Na Slovensku sa realizoval v Slovenskej televízii, Slovenskom rozhlase a Katolíckych novinách. No a ako inak i teraz  si znovu pre nás pripravil odbornú a pútavú prednášku, ktorej ťažisko bolo zamerané na kontroverziu, čo to vlastne  kontroverzia je, že sa jedná o spornú vec, ktorú  poväčšine vnímame negatívne. Že sa spája už stáročia  s cirkvou, ktorá sa stáva terčom kritiky médií, veľakrát so skresleným, úplne nadneseným, či až vymysleným pozadím. Osobne sa mi páčila myšlienka, že cirkev nie je inštitúcia príkazov a nariadení, ako si to mnohí ateisti a agnostici myslia, ale voľbou a prostriedkom dosiahnutia šťastia.  Dozvedeli sme sa, ako ľahko sa nechávame ovplyvniť médiami, ktoré pomocou ovládania mnohých trikov a narábania s  emóciami dokážu ľuďom nanútiť množstvo vecí, vnútiť nám ich myšlienky, postoje či propagandu. Človek v dnešnej dobe málo využíva vlastný rozum, ba až nemyslí a automaticky bez kritického myslenia prijíma informácie, doslova ich až hltá z cudzích zdrojov a čo je najhoršie, považuje ich za dôveryhodné a relatívne správne. A až potom, zvyčajne keď už je neskoro, si uvedomuje, čo za veci to počúval, čomu to bol veril, že mnohé z vecí, ktoré považoval za seriózne boli na hony vzdialené od korektnosti. Niekedy si pripadáme, akoby sa človek stával bábkou v rukách médií, ktoré využívajú ľudí ako prostriedok, najmä tučného zisku. A práve takto sa mnohokrát správajú všetky veľké firmy a konglomeráty, politické strany a mnohé iné subjekty. V prvom rade, by mal človek narábať s mysľou, počuté i videné informácie čerpať z viacerých zdrojov, podrobovať ich vlastnej analýze, výsledky potom porovnať a zhodnotiť a až potom si vytvoriť vlastný názor na danú problematiku. Samozrejme, že v dnešnom unáhlenom a konzumnom svete je jednoduchšie mozog vypnúť a nechať sa riadiť  inými, avšak dar rozumu, myslenia a uvažovania dostal človek ako jediný živý tvor a preto by ho mal využívať vo svoj prospech a úžitok, aby sa nestával len akousi živou telesnou schránkou, ktorá je de facto prázdna. 

autor: Juraj Janotka, IV.A

foto: archív GFAMc