Návrat do minulosti

Sychravé „dušičkové“ jesenné počasie je ako stvorené pre spomienky na ľudí a udalosti, ktoré nejakým spôsobom zasiahli do nášho  života a zanechali  svoju stopu v nás, v našej kultúre,  v našej histórii.

 Dňa 4. a 5. novembra  žiaci ôsmych a deviatych ročníkov  vstúpili ako cestujúci na palubu najznámejšej lode sveta. Dýchali sme atmosféru prepychu kajút, jedální  i technického pokroku  a na vlastnej koži sme pocítili chlad noci zo dňa 14. na 15. apríla roku 1912. Práve táto noc bola  poslednou pre 1 500 cestujúcich a členov posádky jednej z najväčších lodí sveta, nazývanej Titanic. Výstava Titanicu v Inchebe  nám poskytla  pravdivý odraz historických, spoločenských a politických udalostí na Slovensku i vo svete na začiatku 20. storočia. Obdivovali sme  stovky originálnych artefaktov a exponátov, ktoré boli súčasťou vybavenia Titanicu.

 Z výstavy sme odchádzali so zvláštnymi pocitmi. V závere sme sa totiž dozvedeli, či sme plavbu prežili alebo nás navždy pohltili hlbiny studeného Atlantiku.     

O hodinu neskôr sme sa posunuli o dve storočia dozadu.  Na Bratislavskom hrade sme sa ocitli v 19. storočí.  V priestoroch hradu sme sa stretli s Ľudovítom Štúrom pri príležitosti oslavy jeho 200-tych narodenín. Dozvedeli sme sa o udalostiach, ktoré ovplyvnili život samotného Štúra i jeho prívržencov. Prekvapilo nás jeho odhodlanie pozdvihnúť slovenský národ, vytrvalosť pri presadzovaní svojich pokrokových myšlienok i jeho celoživotný boj za slobodu. A kto z nás by nevedel o jeho najvýznamnejšom čine? Veď práve vďaka nemu hovoríme našou krásnou, ľubozvučnou slovenčinou. Škoda len, že nám tí druhí pridali do nášho jazyka ypsilon!

Foto pozri vo fotogalérii...