František sa narodil v stredotalianskom meste Assisi v rodine bohatého kupca. Františkov otec menom Pietro Bernardone ho volal Francesco, pretože mal rád Francúzsko. Chlapcovu prezývku ľahšie vysvetľuje jeho záľuba vo francúzskych rytierskych spevoch a vo francúzskej móde.

František sa rád zdržiaval vo veselej spoločnosti, bol družný, ale aj štedrý. Túžil po vojenskej kariére. Jeho túžba sa zmenila počas bojov proti susednej Perugii. Padol do zajatia a takmer rok bol uväznený.

Vtom čase mal zvláštny sen: videl palác plný zbraní a hlas z neba ho vyzval, aby neslúžil pozemským pánom, ale nebeskému Pánovi. Sen na Františka hlboko zapôsobil. Začal sa vyhýbať zábavám, pomáhal chudobným a veľa sa modlil. Keď sa raz modlil v starobylom kostole sv. Damiána, prehovoril k nemu hlas z kríža: “František, choď a oprav môj dom!” František zobral túto výzvu doslova a pustil sa do čistenia a opravy kostola.

Veľmi sa ho dotýkal život chudobných, a preto rozdával z otcovho majetku. Otec sa nad týmto činom rozčúlil a zavrel Františka v rodnom dome. František opustil svoj rodný dom a zasvätil svoj život Bohu, chudobným a ponižovaným. Zriekol sa všetkého majetku, otcovi vrátil šaty, ktoré mal na sebe. Obliekol si jednoduchú pastiersku suknicu a bosý a opásaný povrazom vydal sa zvestovať ľuďom pokoj, lásku a pokoru. Čoskoro sa k nemu pridali ďalší, ktorí ho nasledovali. Spoločne ošetrovali chorých a kázali ľuďom o chudobe, ktorá oslobodzuje ducha. Žili z práce vlastných rúk.

Pápež Inocent III.veľmi nepodporoval ich účinkovanie. No raz vo sne uzrel chudobne oblečeného muž, ktorý podopiera rúcajúci chrám. Pochopil, že Františkovo počínanie je v súlade s Božou vôľou. Pápež mu požehnal a schválil pravidlá - regulu rádu Menších bratov.

Počet františkánov rýchlo rástol. Čoskoro vznikla aj ženská vetva tejto rehole - klarisky. Hlavnou predstaviteľkou tejto rehole je svätá Klára, Františkova rodáčka a priateľka, pochádzajúca z urodzenej rodiny Offreducciovcov.

Keď František kázal na vrchu Alverna, zjavil sa mu ukrižovaný Kristus v podobe šesťkrídleho anjela serafína. Lúče vyžarujúce z Kristových rán zasiahli Františkove ruky, bok a nohy, stigmy mal na tele do konca svojho života. František zomrel v skromnom kláštore Porciunkula.