Benelux – Francúzsko – Nemecko – Švajčiarsko

                Dňa 21. apríla 2013 o 20:00 sme my, študenti 1.-3. ročníka našej školy, spolu s pani profesorkou Chvátalovou a pánom profesorom Šrámkom poctivo čakali na autobus na parkovisku pri Bille. Po asi hodine trpezlivého čakania autobus konečne dorazil. Naložili sme kufre, usadili sme sa, zamávali sme rodinám a priateľom a vyrazili sme. Cestu do Holandska sme poniektorí prespali a iní prebdeli. V doobedňajších hodinách sme dorazili do Amsterdamu, kde sme si prehliadli historické centrum, kráľovský palác a dokonca sme prešli aj cez štvrť červených lampiónov. Medzi inými sme navštívili kostol sv. Mikuláša, inak aj Kostol Pápežových detí a železničnú stanicu, ktorej historický vzhľad je veľmi zaujímavý. Neskôr sme dostali rozchod, počas ktorého sme mali možnosť navštíviť Amsterdamské kvetinové trhy. Všade bolo plno tulipánov a v takmer každom obchode sa dali kúpiť rôzne holandské syry, mini dreváky alebo prívesky s veterným mlynom.  Počas tohto rozchodu som na vlastnej koži pocítila holandskú „slušnosť“, keď ma z doteraz neobjasnených príčin akýsi miestny obyvateľ ráčil opľuť. Amsterdam je taktiež nazývaný Benátkami severu, vznikol na bývalom močiari a je postavený na 100 ostrovoch, domy sú vystavané na drevených stĺpoch, vďaka čomu sú mnohé stavby mierne krivé a neustále sa jemne pohybujú. Následne sme absolvovali krátku plavbu trajektom a navštívili sme Amsterdamskú verejnú knižnicu, z ktorej bol nádherný výhľad na celé mesto. Po celom dni sme boli riadne unavení a tak sme s radosťou zamierili na ubytovanie. Po viac či menej výdatnom spánku a raňajkách sme zamierili do susedného Belgicka, do prístavného mesta Antverpy. Toto mesto je známe hlavne brúsením diamantov a najväčšou židovskou komunitou. Cestou tam nám pani sprievodkyňa vyložila tri teórie vzniku tohto mesta. Jedna z nich vraví, že mesto nesie meno podľa nepopulárnej činnosti mýtického obra Druona Antigonusa, ktorý tu žil. Ten mal vo zvyku sekať ruky námorníkom za to, že odmietli zaplatiť mýto za prekročenie rieky Šeldy. Zvíťazil nad ním až rímsky vojak Silvio Brabus, ktorý mu mečom uťal ruku a tú hodil do mora. Odvtedy je symbolom tohto mesta odseknutá ruka. Okrem toho, že sme si prehliadli mesto, navštívili sme aj rodný dom slávneho maliara Rubensa. Opäť sme dostali rozchod, tentokrát na obchodnej ulici. Na rôznych úsekoch tejto dlhokánskej ulice sme videli mnohých pouličných umelcov. Svoje nádherné umenie okoloidúcim ľuďom predvádzal napríklad postarší skladateľ - klavirista, o kúsok ďalej nenápadný gitarista a na ďalšom rohu zasa husľové trio. Večer sme zamierili na ubytovanie plní očakávania čo nám prinesie zajtrajšok. Ďalší deň sme najprv navštívili Brusel. Krásny výhľad na celé mesto sme mali z Atómia, čo je 165 miliárd krát zväčšený atóm železa vysoký 109 metrov a je symbolom tohto mesta, podobne ako Eiffelova veža v Paríži. Z výšky sme si prezreli Mini Európu, čo je záhrada v ktorej sa nachádzajú zmenšené krásy z celej Európy. Odtiaľ sme prešli do centra, kde sme si prezreli katedrálu sv. Michala, hlavné námestie, nesymetrickú no krásnu radnicu, cechové domy a taktiež ďalší veľmi známy symbol mesta, cikajúceho chlapčeka, ktorý svojím nízkym vzrastom mnohých z nás sklamal. Taktiež niektorí usúdili, že by ho bolo vhodné obliecť. Ochutnali sme aj miestne wafle, no a podaktorí mali dokonca tú česť byť čokoládou z waflí "pokrstení", totiž mali viac čokolády na sebe ako v sebe. Odtiaľ sme zamierili do Luxemburgu, hlavného mesta Luxemburského veľkokniežatstva. Mestom nás sprevádzala Silvia, bývalá spolužiačka z gymnázia pani profesorky Chvátalovej, ktorá žije a pracuje v Luxemburgu ako prekladateľka a tak nám vedela poukazovať krásy tohto mesta. Navštívili sme katedrálu Matky Božej, videli sme palác veľkovojvodu a banku, ktorá vyzerá skôr ako majestátny zámok. Celé mesto je postavené na kaskádach a ešte aj dnes je možné vidieť historické opevnenie. Takmer celým parkom s kaskádami sme za sprievodu Silvie prešli, trasa niesla názov tisíc rokov za sto minút i keď my sme to stihli rýchlejšie a podľa mňa to naozaj stálo za to. Na ďalší deň nás s otvorenou náručou a slnečným počasím privítalo mesto Trevír, po nemecky Trier. Toto mesto bolo sídlom rímskeho cisára a vzniklo asi v roku 15 po Kristovi. Ešte aj dnes je možné vidieť staré, monumentálne rímske hradby a hlavnú vstupnú bránu s názvom Porta Negra.

1 2