Navštívili sme aj pozostatky historických rímskych kúpeľov, v ktorých sa pred mnohými rokmi kúpal aj sám rímsky cisár. V najstaršom biskupskom chráme Nemecka sa nachádza Sväté rúcho Ježiša Krista. Relikvia uchovávaná a uzamknutá v Trierskom dóme je podľa starej tradície spodným rúchom, ktoré mal Ježiš na sebe pri ceste na Golgotu. Okrem toho je Trier najsevernejšie mesto, v ktorom sa nachádzajú pozostatky apoštola, presnejšie sv. Matúša. Po prehliadke mesta sme zamierili do Štrasburgu. Večerný Štrasburg očarí snáď každého. Ak by bolo možné chytiť aspoň kúsok atmosféry tohto nádherného mesta do sklenenej fľaše, vzala by som si ju domov ako pamiatku. Štrasburg je francúzske mesto v časti Alsaska, ktoré striedavo patrilo Francúzsku a Nemecku. Jeho symbolom je bocian, ktorý má vraj podľa miestnych obyvateľov prinášať šťastie. Ešte v ten večer si niektorí dali vyrobiť karikatúru miestnymi maliarmi. V noci sme mohli na oblohe pozorovať čiastočné zatmenie Mesiaca. Nasledujúci deň nás už čakala podrobnejšia prehliadka Štrasburgu. Hneď zrána sme sa snažili dostať do parlamentu, kam nás však nakoniec nepustili. Potom sme sa plavili loďou, na ktorej mnohí z nás museli prekonať svoje fóbie a nevoľnosti, aby sme si prezreli mnohé krásy tohto mesta. Z nej sme videli tzv. malé Francúzsko, na ktoré sú hrdí aj obyvatelia mesta. Taktiež nás očarila monumentálna katedrála Notre Dame de Strasbourg, ktorej veža s výškou 142 metrov mala dlhé roky titul najvyššej na svete. Záhadou je, že v pláne bolo vystavať veže dve, no druhá nikdy postavená nebola. Vo vnútri sme mohli vidieť orloj, ktorý okrem času ukazuje aj dátum a postavenie mesiaca. Nakoniec sme vystúpili na vežu, z ktorej sme mali prenádherný výhľad na celé mesto. Večer sme sa presunuli do Ženevy, kde sme boli ubytovaní. Posledný deň sme navštívili komplex CERN. CERN je európska organizácia pre základný a aplikovaný výskum najmä v oblasti časticovej fyziky. Okrem múzea a expozície s názvom Vesmír častíc sa nám naskytla možnosť nazrieť aj do stanice CMS, kde nám skutoční fyzici pracujúci v CERNe podali odborný výklad v angličtine. Občas sme dokonca aj rozumeli. Z CERNu sme sa električkou pobrali do Ženevy, kde nás zastihol hustý dážď. Videli sme najvyššiu fontánu na svete, ktorá vznikla prasknutím poistného ventilu na potrubí v dôsledku silného tlaku vody z hôr. Tá strieka do výšky 140 metrov rýchlosťou 200km/h. Kvôli hmle sme nevideli Mont Blanc, čo nás trochu mrzí. Okrem toho sme v parku videli hodiny, ktoré majú najdlhšiu hodinovú ručičku na svete a sú celé vytvorené z kvetov, ktoré niekoľkokrát ročne obmieňajú, aby hodiny nonstop kvitli. Po prehliadke mesta a potom čo sme riadne premokli (v skutočnosti sme si vraj boli zaplávať v Ženevskom jazere) sme naskákali do autobusu a zamierili sme domov, plní nových poznatkov a zážitkov. Po príchode na Slovensko sme v Bratislave vyložili našu milú pani sprievodkyňu, Mgr. Máriu Ružičkovú. O 9:39 sme konečne dorazili do Malaciek, zvítali sa s rodinami a plní krásnych spomienok sme sa porozchádzali domov.
|